Sledovať deti, ich hru je pre mňa veľmi zábavné a poučné zároveň. Už veľakrát som sa pristihol pritom ako deťom ich „bezstarostnosť" závidím, no na druhej strane sa strachujem o to, čo ich v budúcnosti čaká...

To dievčatko povedalo môjmu synovi: „Ja vyleziem až tam hore!" - a ukazuje prstom na čiernu sedačku povyše nich.

Arturko si to očami premeral a skoro až víťazoslávne vyhlásil: „A ja vyleziem ešte horšie!!!"

Zasmial som sa a ešte väčšmi som im závidel. Zamýšľal som sa nad tým, čo vlastne povedal;  a možno má aj pravdu - čím vyššie, tým horšie...

Všetci sme boli deťmi. Ktosi povedal, že najväčšou túžbou detí je byť dospelým. Možno áno, ale prečo? Čo je typické pre drvivú väčšinu detí, a to bez ohľadu na to či sú to deti z mesta alebo dediny, z hôr alebo nížiny, z Číny alebo z Egypta (pozn.: toto nemám overené..). Je jedno, či ide o dieťa dievčatko alebo chlapčeka. Som presvedčený, že pre deti je typická zvedavosť, odhodlanie, iskra v oku poznávať svet okolo seba a nevinnosť resp. nezodpovednosť za svoje činy (pozn.: zjednodušene povedané). Pre deti je typické pýtať sa, hýbať sa a neklamať. Pamätám si na môjho starého otca ako mi hovoril: „Keď chceš poznac tajné veci, ta še spýtaj malých dzeci"...

A čo je typické, s dávkou zovšeobecnenia, pre dospelých?? Strata záujmu o všeobecné poznávanie sveta okolo. Upnutie sa na jednu činnosť (choroba z povolania), stagnácia osobnostného rozvoja, stagnácia života - nuda, kritika sveta. A čo je najhoršie - je presvedčenie, že viem,  že práve ja poznám pravdu o živote...!!! Aby som nezabudol  na klamstvo - aj to je typické, u niekoho viac u niekoho menej, či nie??...

A tak sa stáva, že tí dospelí, ktorí sa chytili do „pasce založenia rodiny" zabúdajú na túžby, prestávajú snívať a jediné čo ich teší je radosť z detí... A zároveň ich trápi, či svojim deťom budú schopní dať dostatok - bohužiaľ dostatok sa dnes chápe viac hmotne (peniaze, dary, majetok) ako nehmotne (láska, čas, porozumenie).

Som presvedčený, že budúcnosť našich detí je v Európe - so silnými rodinnými hodnotami, so silnou ekonomikou a so silnou menou!! Tí, ktorí hovoria o budúcnosti našich detí a zároveň neveria v EÚ zavádzajú a klamú!!!

- to neplatí ak im ide o preferencie a len o budúcnosť svojich vlastných detí ... V takomto prípade už len čakám, kedy niektorý z predstaviteľov extrémneho liberalizmu na Slovensku  vypustí  z úst vetu: „Nasadneme do tankoch a zrovnáme Brusel!!"  A možno nevypustí, možno sa už poučil, že zodpovedný politik a štátnik má poriadne vážiť slová a činy!!! Veď, čo sa týka neuvážených  vyjadrení platí, že -  čím vyššie, tým horšie! - to vedia aj malé deti...