O budúcnosti našich detí, aj Sulíkových...

Autor: Richard Malý | 31.10.2011 o 21:05 | Karma článku: 10,85 | Prečítané:  2523x

Bol som so synom Arturom na detskom ihrisku. Pekné počasie, slniečko, neveľa detí...  Arturko  si vybral ako stredobod svojho záujmu takú modernú preliezačku. Laná upnuté do zeme sú poprepletané do tvaru obrovskej futbalovej lopty. Tu a tam sú na tej preliezačke ešte namontované  malé čierne sedačky, čím sa dokonale dotvára  obraz „futbalky". Na preliezačke bolo okrem neho ešte jedno dievčatko. Tá bola o niečo staršia, mohla mať tak 4 - 5 rokov. Obidvaja sa naplno venovali svojmu lezeniu, najprv bez povšimnutia toho druhého, no postupne sa ich hra spájala...

Sledovať deti, ich hru je pre mňa veľmi zábavné a poučné zároveň. Už veľakrát som sa pristihol pritom ako deťom ich „bezstarostnosť" závidím, no na druhej strane sa strachujem o to, čo ich v budúcnosti čaká...

 

To dievčatko povedalo môjmu synovi: „Ja vyleziem až tam hore!" - a ukazuje prstom na čiernu sedačku povyše nich.

Arturko si to očami premeral a skoro až víťazoslávne vyhlásil: „A ja vyleziem ešte horšie!!!"

 

Zasmial som sa a ešte väčšmi som im závidel. Zamýšľal som sa nad tým, čo vlastne povedal;  a možno má aj pravdu - čím vyššie, tým horšie...

 

Všetci sme boli deťmi. Ktosi povedal, že najväčšou túžbou detí je byť dospelým. Možno áno, ale prečo? Čo je typické pre drvivú väčšinu detí, a to bez ohľadu na to či sú to deti z mesta alebo dediny, z hôr alebo nížiny, z Číny alebo z Egypta (pozn.: toto nemám overené..). Je jedno, či ide o dieťa dievčatko alebo chlapčeka. Som presvedčený, že pre deti je typická zvedavosť, odhodlanie, iskra v oku poznávať svet okolo seba a nevinnosť resp. nezodpovednosť za svoje činy (pozn.: zjednodušene povedané). Pre deti je typické pýtať sa, hýbať sa a neklamať. Pamätám si na môjho starého otca ako mi hovoril: „Keď chceš poznac tajné veci, ta še spýtaj malých dzeci"...

 

A čo je typické, s dávkou zovšeobecnenia, pre dospelých?? Strata záujmu o všeobecné poznávanie sveta okolo. Upnutie sa na jednu činnosť (choroba z povolania), stagnácia osobnostného rozvoja, stagnácia života - nuda, kritika sveta. A čo je najhoršie - je presvedčenie, že viem,  že práve ja poznám pravdu o živote...!!! Aby som nezabudol  na klamstvo - aj to je typické, u niekoho viac u niekoho menej, či nie??...

 

A tak sa stáva, že tí dospelí, ktorí sa chytili do „pasce založenia rodiny" zabúdajú na túžby, prestávajú snívať a jediné čo ich teší je radosť z detí... A zároveň ich trápi, či svojim deťom budú schopní dať dostatok - bohužiaľ dostatok sa dnes chápe viac hmotne (peniaze, dary, majetok) ako nehmotne (láska, čas, porozumenie).

 

Som presvedčený, že budúcnosť našich detí je v Európe - so silnými rodinnými hodnotami, so silnou ekonomikou a so silnou menou!! Tí, ktorí hovoria o budúcnosti našich detí a zároveň neveria v EÚ zavádzajú a klamú!!!

- to neplatí ak im ide o preferencie a len o budúcnosť svojich vlastných detí ... V takomto prípade už len čakám, kedy niektorý z predstaviteľov extrémneho liberalizmu na Slovensku  vypustí  z úst vetu: „Nasadneme do tankoch a zrovnáme Brusel!!"  A možno nevypustí, možno sa už poučil, že zodpovedný politik a štátnik má poriadne vážiť slová a činy!!! Veď, čo sa týka neuvážených  vyjadrení platí, že -  čím vyššie, tým horšie! - to vedia aj malé deti...

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Populisti získajú, euro môže skončiť. O čom rozhodli Taliani

V Rakúsku populizmus prehral, v Taliansku mu môže rezignácia premiéra pomôcť. Neúspešné referendum vystrašilo trhy.

KOMENTÁRE

Renzi dal sám sebe mat. Dostala ho aj Európa?

Taliansky výsledok je politicky nepomerne ďalekonosnejší než rakúsky.

BLOG MIROSLAVA BEBLAVÉHO

Beblavý: Porušil Lajčák pri Evke zákon? Takmer s istotou

Dôležité je, či bol porušený verejný záujem.


Už ste čítali?