Krátka úvaha: Kritické myslenie

Autor: Richard Malý | 27.9.2016 o 11:00 | Karma článku: 3,53 | Prečítané:  239x

Z ľudí sa stávajú stroje, roboty. Bez ohľadu na to, čo si kto o tom kto myslí, faktom ostáva, že robot nemá dušu - samostatné, slobodné myslenie - zatiaľ čo človek ho má. Teda mal by ho mať. Je tomu naozaj tak? 

Žijeme v dobe, ktorá nám má zaručovať slobodu. Slobodu slova, názoru, myslenia, vierovyznania, politickej orientácie a podobne. Tieto slobody sme získali nedávno, ani nie pred tridsiatimi rokmi a namiesto toho, aby sme si ich užívali v prospech rozvoja vlastného myslenia, tak ich používame takmer výlučne na slobodné triedenie kódovacích programov prichádzajúcich zvonka.

Množstvo času ľudia venujú triedeniu odpadov pochádzajúcich z televízie, z tlače, zo sociálnych sietí alebo z letákov v našich schránkach. Nemám nič proti „rýchlokvasnej" televíznej ponuke, ani proti bulvárnej tlači, ani proti virtuálnemu svetu kamarátstiev. Je to biznis, ktorý, okrem zisku majiteľov, dáva ľuďom prácu. Som však presvedčený, že sloboda prepínania na diaľkovom ovládači nikdy neurobí človeka trvalo šťastným. Ono sa to z podstaty obsahu médií ani nedá. Vražda, prírodná katastrofa, sprenevera, letecké nešťastie, výbuch. Samé tragédie na dennom poriadku. Ešte šťastie, že sa nám, ani 99,99 % ľuďom z nášho okolia, nič podobné nestalo...

Ešte síce nemáme v tele nainštalované čipy, nie sme priamo ovládaní na diaľku a nevieme si zatiaľ „apgrejdovaním“ mozgu zvýšiť kapacitu vedomostí, ale súkromné informácie o našom živote – napr.: o názoroch, o pohybe a pobyte, o finančných a iných návykoch - dobrovoľne a nekriticky odovzdávame na spracovanie rôznym externým subjektom už dnes. Sme otvorenejší voči monitoru nášho počítača ako voči vlastnej rodine.  A to všetko sa deje z jediného dôvodu. Ľudia strácajú kritické myslenie. Už sa nenakupuje to, čo treba, ale to, čo je v reklame. Už sa nechodí tam, kam chceme, ale tam, kde je akciová ponuka. Už sa nerobí to, čo nás baví, ale to, čo je najviac trendové. Neospevujme "súdruhovské zlaté časy", keď reklama v podstate neexistovala a trendy boli určované na zjazde komunistov. Začnime myslieť a osloboďme naše slobody.  

Z ľudí sa stávajú roboty. Každý deň z roboty do roboty a medzitým dobrovoľné vymývanie vlastných mozgov. Je úplne logické, že vo „vyspelom“ svete sa rozpadáva rodina. Spraviť niečo len tak predsa nedáva zmysel. Zadarmo ani kura nehrabe. Niečo za niečo. Čas sú peniaze...

          ...ako roboty...

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Populisti získajú, euro môže skončiť. O čom rozhodli Taliani

V Rakúsku populizmus prehral, v Taliansku mu môže rezignácia premiéra pomôcť. Neúspešné referendum vystrašilo trhy.

KOMENTÁRE

Renzi dal sám sebe mat. Dostala ho aj Európa?

Taliansky výsledok je politicky nepomerne ďalekonosnejší než rakúsky.

BLOG MIROSLAVA BEBLAVÉHO

Beblavý: Porušil Lajčák pri Evke zákon? Takmer s istotou

Dôležité je, či bol porušený verejný záujem.


Už ste čítali?