Názor na zvolenie prezidenta už v prvom kole

Autor: Richard Malý | 1.3.2019 o 13:00 | Karma článku: 1,43 | Prečítané:  361x

Zaregistroval som informáciu, že ústava nie je jednoznačná v otázke koľko hlasov treba na zvolenie prezidenta už v prvom kole priamych volieb. Vraj hrozí právny chaos, nezhody; a ústavný súd o tom rozhodnúť nemôže, nemá kto..

Z čoho vyplýva nejednoznačnosť?

V nižšie uvedených relevantných, ústavných a zákonných, ustanoveniach existujú rôzne slovné spojenia, ktoré spôsobujú nejednoznačnosť (poznámka autora: existujú aj iné súvisiace ustanovenia, no uvedené sú najpodstatnejšie; iné len doplňujú prezentovaný názor).

Ide najmä o „právo voliť prezidenta“, „nadpolovičná väčšina platných hlasov oprávnených voličov“, „potrebná väčšina hlasov voličov“, „najväčší počet platných hlasov“, „počet platných hlasov zúčastnených voličov“, „nadpolovičnú väčšinu platných hlasov zúčastnených voličov“ a „oprávnený volič“.

Koľko platných hlasov potrebuje vo voľbách získať kandidát, aby sa stal prezidentom už v prvom kole?

V prvom rade je potrebné rozlišovať medzi právom voliť prezidenta, teda byť zapísaný v zozname voličov a oproti tomu rozlišovať využitie tohto svojho práva a odovzdanie platného hlasu vo voľbách.

Ak sa oprávnený volič nezúčastní vo voľbách resp. ak je jeho hlas neplatný mení takáto skutočnosť kvórum potrebné na zvolenie prezidenta? Autor predpokladá, že áno. Vyplýva to zo samotnej ústavy – článok 101, ods. 4 a 6. V odseku 4 totiž na zvolenie kandidáta vyžaduje ústava, expresis verbis, nadpolovičnú väčšinu platných hlasov oprávnených voličov a v odseku 6 ústava hovorí o platných hlasoch zúčastnených voličoch. Je nevyhnutné uvedomiť si, že vždy ide o platný hlas. Ak sa volieb nezúčastním a rozhodnem sa nevyužiť svoje právo voliť prezidenta automaticky to znamená, že som sa zároveň rozhodol znížiť počet platných hlasov potrebných na zvolenie prezidenta. Môj hlas jednoducho neexistuje, teda ani nemôže z mojej nevoľby existovať platný hlas.

Ešte po lopate – som oprávnený volič, ale neodovzdal som platný hlas, preto bude platných hlasov menej a preto bude aj logicky na dosiahnutie viac ako polovice hlasov potrebných menej odovzdaných platných hlasov. Tie neplatné resp. neodovzdané komisia totiž, podľa § 23 zákona, vylúči, čím sa automaticky počet potrebných hlasov na zvolenie mení oproti pôvodnému počtu podľa voličských zoznamov. Následne, po prepočítaní všetkých hlasov vo voľbách, ústredná volebná komisia spočíta všetky platné hlasy, zároveň všetky neplatné a neodovzdané hlasy z volieb vylúči, a vyhlási výsledok volieb. Ak niektorý z kandidátov má platných hlasov viac ako polovicu, ústredná volebná komisia vyhlási, že bol zvolený za prezidenta.

Záver:

Súvisiace predpisy sa zhodujú v tom, že o výsledku volieb rozhodujú platne odovzdané hlasy. Platný hlas možno odovzdať len priamou účasťou vo voľbách podľa zákona.

Volieb sa môže zúčastniť len oprávnený volič, ktorý svoje právo voliť využil, ten však musí odovzdať platný hlas, inak platí zákonná fikcia, podľa ktorej sa naňho hľadí tak ako keby ani nevolil a jeho účasť vo voľbách nie je z hľadiska výsledku volieb relevantná.

Nezúčastnení oprávnený voliči sa vzdali svojho práva voliť prezidenta, čo však neznamená, že tým môžu zmariť voľbu prezidenta. Naopak, ich neodovzdané hlasy iba znižujú počet platných hlasov potrebných na dosiahnutie nadpolovičnej väčšiny, a teda týmto rozhodnutím pomáhajú tomu, aby bol prezident zvolený už v prvom kole. Ich hlasy neprepadnú, naopak, ich nehlasy môžu v prvom kole rozhodnúť!

V krajnom prípade stačí na zvolenie prezidenta 1 platný hlas, a to vtedy, ak by svoje oprávnenie využil platne iba jeden občan SR.

Súvisiace ustanovenia ústavy:

Článok 101 ods. 2:„Prezidenta volia občania Slovenskej republiky v priamych voľbách tajným hlasovaním na päť rokov. Právo voliť prezidenta majú občania, ktorí majú právo voliť do Národnej rady Slovenskej republiky.“

Článok 101 ods. 4:„Za prezidenta je zvolený kandidát, ktorý získa nadpolovičnú väčšinu platných hlasov oprávnených voličov. Ak ani jeden z kandidátov nezíska potrebnú väčšinu hlasov voličov, koná sa do 14 dní druhé kolo volieb. Do druhého kola volieb postupujú tí dvaja kandidáti, ktorí získali najväčší počet platných hlasov. V druhom kole volieb je za prezidenta zvolený ten kandidát, ktorý získal najväčší počet platných hlasov zúčastnených voličov.“

Článok 101 ods. 6:„Ak sa o funkciu prezidenta uchádza iba jeden kandidát, koná sa voľba tak, že sa o ňom hlasuje; za prezidenta je zvolený, ak získa nadpolovičnú väčšinu platných hlasov zúčastnených voličov.

Súvisiace ustanovenia zákona o spôsobe voľby prezidenta:

§1 ods. 2:„Právo voliť prezidenta Slovenskej republiky (ďalej len „prezident“) majú občania Slovenskej republiky, ktorí v deň voľby dovŕšili 18 rokov veku a zdržiavajú sa v deň voľby na území Slovenskej republiky (ďalej len „oprávnený volič“).“

§ 4 - Zoznamy oprávnených voličov, ods. 1: Obec vyhotoví zo stáleho zoznamu voličov zoznam voličov oprávnených voliť prezidenta (ďalej len „zoznam oprávnených voličov“) v jednotlivých volebných okrskoch.“

§23 - Sčítavanie hlasov v okrskovej volebnej komisii, ods. 2:„Okrsková volebná komisia vyberie obálky s hlasovacími lístkami z volebnej schránky, sčíta obálky a porovná ich počet so záznamami v zozname oprávnených voličov. Iné obálky ako v § 21 ods. 2 komisia vylúči. Takisto vylúči hlasovacie lístky, ktoré neboli v obálkach.“

§ 30 - Vyhlásenie výsledkov voľby, ods. 1:

„Ústredná volebná komisia vyhlási výsledky voľby. Vyhlásenie výsledkov voľby musí obsahovať

a) meno, priezvisko a akademický titul kandidáta, ktorý získal nadpolovičnú väčšinu platných hlasov oprávnených voličov a bol zvolený za prezidenta, alebo

b) konštatovanie, že vzhľadom na výsledky voľby sa uskutoční druhé kolo voľby, údaje o mene, priezvisku a akademickom titule kandidátov, ktorí postúpili do druhého kola,

c) poradie ďalších kandidátov s uvedením počtu platných hlasov oprávnených voličov, ktoré získali.“

 

PS: Článok nepočíta z matematickou anomáliou, že nadpolovičná väčšina je menej ako 50%, čo v priestore výkladu ústavnosti v NRSR nie je nikdy isté (13,5 = 15??).

Čestné vyhlásenie: Autor čestne prehlasuje, že nie je Sorosove dieťa.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

#foodporn

Z ítečkára sa stal pražiar kávy: Cukor do espressa patrí

Čo stojí za príbehom Zlatého zrnka.

Podozrenie na koronavírus hlási už aj Viedeň

Koronavírus sa od SARS líši tým, že je infekčný už v inkubačnej dobe


Už ste čítali?